Falošné pramene II
Nadväzujeme na
https://t.me/slovenska_viera príspevkov o falošných prameňoch našej viery: tentoraz priblížime nedostatky prameňov zo 16. až 19. storočia, keď učenci jednotlivých západoslovanských národov začali zapisovať mená nejestvujúcich bohov a bohýň.
Všetko treba vždy chápať v dobových súvislostiach: cieľom ľudí, ktorí si mená vymysleli, nebolo škodiť nám.
V danom období ešte k obrodeniu starej viery nedochádzalo, a vymyslení bohovia mali dokazovať, že aj slovanské bájoslovie bolo v predkresťanských časoch bohaté tak ako všetkým známe bájoslovie grécke či rímske.
Povedzme si otvorene, že bolo, ale málo sa nám z neho skutočne zachovalo, a preto si niektorí učení muži vymýšľali. Niektorí zas duchov či rôzne bájne postavy zapisovali ako bohov.
Ako píše napr. Zdeněk Váňa vo svojom veľkolepom a doteraz stále citovanom diele Svet slovanských bohov a duchov na strane 101,
úplne vymyslené sú božstvá, ktoré menuje vo svojej kronike z roku 1541 Václav Hájek z Libočian (Krosina, Krasatina, Klimba) alebo jeho nasledovníci v 17. storočí Pavel Stránský, Jan Středovský a Juraj Papánek (Vesna, Lada, Devana, Morana a podobne).
Tento strohý zoznam mien, ktoré boli v minulosti nesprávne priradené bohom a bohyniam, však nie je vyčerpávajúci, ako vidno na fotkách.
Dve fotky bez prívesku pochádzajú z Papánkovho diela Dejiny slovenského národa z roku 1780, ktorý medzi bohov uvádzal Krasopannu či Pohodu. Vychádzal čiastočne z diela moravského národného buditeľa a historika Jana Středovského.
Na obrázku s príveskom badať časť Rukoväti cirkevných dejín z pera zakladateľa gréckokatolíckej kritickej historiografie Michala Bradača, ktorá podobne ako Papánkovo dielo vyšla koncom 18. storočia.
Ja mám doma, pravda, nie pôvodinu, lež jej prepis v knihe Predstavy o svete vo vybraných prameňoch na Slovensku z roku 2023. Nachodíme tu Zniča, Korchu, Vichora, ale aj Jagu Babu či Zlatú Babu.
Je teda očividné, že pri oboznamovaní sa s pôvodnou vierou svojich predkov nemožno vychádzať z diel napísaných vo vzťahu k nám síce dávno, no zároveň niekoľko storočí po pokresťančení a zároveň istý čas pred rozmachom kritického dejepisectva.
🌿