Píše sa rok 1949. Váš lekár vám nadšene rozpráva o novom zázraku v psychiatrii. Volá sa to lobotómia. Egas Moniz za tento objav práve získal Nobelovu cenu. Lekár vám tvrdí, že pár minút s chirurgickým nástrojom vylieči vašu depresiu či nepokoj. Je to čisté, rýchle a vedecky podložené. Desaťtisíce ľudí končia ako živé mŕtvoly s nenávratne poškodeným mozgom skôr, než sa z „pokroku“ stane barbarstvo. Nobelova cena mu zostala.
Píše sa rok 1950. Váš lekár si zapáli cigaretu a povie vám, že fajčenie je v poriadku. Čítal to v štúdii. Má pravdu – naozaj ju čítal. Nevie však (alebo nepovie), že túto štúdiu zaplatil tabakový priemysel.
Píše sa rok 1958. Váš lekár vám káže jesť menej tukov aby vás ochránil pred srdcovými chorobami. Dôkazy sú prinajmenšom sporné, no v oficiálnych správach o žiadnom spore nie je ani zmienka. Potravinársky priemysel ochotne pomohol s nasmerovaním ktoré zistenia si zaslúžia pozornosť. Vedcom s opačnými výsledkami potichu odstavili financovanie. Ancel Keys sa usmieva z titulky časopisu Time.
Píše sa rok 1962. Váš lekár predpíše tehotnej manželke Thalidomid na rannú nevoľnosť. Liek je riadne schválený; v Európe dostal zelenú. Musí sa narodiť dvanásťtisíc detí s ťažkými deformáciami končatín, než niekto z oficiálnych miest prizná chybu. Rodinám sa po celý čas tvrdilo, že liek je bezpečný. A schválený.
Píše sa rok 1972. Váš lekár vám predpíše Valium. Tvrdí, že je liek je bezpečný. Británia sa zmieta vo vlne benzodiazepínov, ktorá potrvá dve desaťročia. Riziko závislosti je interne známe, ale zverejnené nebolo. Váš lekár vám neklame. Tiež mu o tom nikto nepovedal.
Píše sa rok 1990. Vaša dcéra má depresiu. Váš lekár jej s úsmevom predpíše Paxil. Tvrdí, že liek je bezpečný aj pre mladistvých. Výrobca má štúdiu s označením „329“, ktorá to potvrdzuje. O dvanásť rokov neskôr sa pri súdnom spore prevalí, že dáta v štúdii boli zmanipulované. Liek nielenže nefungoval, ale zvyšoval riziko samovrážd u tínedžerov. Medzitým sa z neho stal miliardový biznis.
Píše sa rok 1999. Váš lekár vám na artritídu predpíše Vioxx. Je modernejší než ibuprofén, telo ho znáša dobre a spoločnosť Merck má štúdiu, ktorá potvrdzuje jeho účinnosť. Merck má však aj interné dáta, podľa ktorých liek zdvojnásobuje riziko infarktu. Tieto informácie sa k vášmu lekárovi dostanú až o štyri roky neskôr. Odhaduje sa, že medzitým zomrelo päťdesiattisíc ľudí. Merck nakoniec vyplatí odškodné 4,85 miliardy dolárov. Trestné oznámenie nepadne žiadne.
Píše sa rok 2002. Váš lekár vám predpíše OxyContin. Spoločnosť Purdue Pharma školí svojich zástupcov, aby lekárom tvrdili, že riziko závislosti je nižšie než jedno percento. Toto číslo pochádza z krátkeho listu redakcii New England Journal of Medicine (NEJM), nie zo štúdie. List sa navyše týkal pacientov s terminálnym štádiom rakoviny na krátkodobých dávkach v nemocniciach, nie ľudí s bolesťami chrbta v bežnom živote. Váš lekár je však všeobecný praktik a vy máte vyskočenú platničku. Nikto v tom nevidí rozdiel. Nikto sa nepýta.
Píše sa rok 2008. Váš lekár kontroluje hladinu cholesterolu. LDL je zvýšený, dostávate statín. Nikto nespomenie, že pri primárnej prevencii musíte liečiť 250 ľudí, aby ste štatisticky pomohli jednému. Nikto nespomenie, že svalová degenerácia, ktorú začnete pociťovať o dva roky, nie je „vzácny vedľajší účinok“, ale zdokumentovaný vzorec postihujúci významnú časť pacientov. Štúdiu, o ktorú sa predpis opiera, financoval výrobca.
Píše sa rok 2010. Máte cukrovku 2. typu. Váš lekár vám predpíše Avandiu. Je to špičková liečba, nová norma. Nikto vám nepovie, že v prestížnom lekárskom časopise práve vyšla analýza, podľa ktorej tento liek zvyšuje riziko infarktu o 43 %. Výrobca o týchto rizikách vedel roky, no v propagačných materiáloch ich zamlčal. Desaťtisíce pacientov dostali infarkt pri liečbe choroby, ktorá mala infarktom predchádzať.
